Tiger Pásavý
Charakteristika
Jeho prirodzeným prostredím je Ázia. Vyvinul sa v juhovýchodnej časti tohto kontinentu a odtiaľ sa rozšíril na západ a na sever. Osídlil obrovský areál, ktorý sa tiahol od kaukazských svahov, juhovýchod Turecka do severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu, obýval Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan, Tadžikistan, provinciu Xinjiang a oblasť Lopnor v Číne, severozápadné Mongolsko, Indiu, Srí Lanku, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajziu, Sumatru, Jávu a Bali. Z najvýchodnejších častí kontinentu z oblasti Amuru a Ussúrie sa tiger rozšíril až do Číny do provincie Heilongjiang a do severnej Kórey. Stal sa obyvateľom tropických oblastí s teplotami okolo 40°C, ale obýva aj miesta, kde zimné teploty klesajú až pod -45°C, s vysokou snehovou pokrývkou. Vďaka tomu sa začal pôvodný druh v jednotlivých oblastiach prispôsobovať miestnym podmienkam, z čoho vzniklo 8 poddruhov tigra:
· tiger indický - Panthera tigris tigris
· tiger indočínsky - Panthera tigris corbetti
· tiger sumatranský - Panthera tigris sumatrae
· tiger jávsky - Panthera tigris sondaica
· tiger balijský - Panthera tigris balica
· tiger kaspický - Panthera tigris virgata
· tiger ussurijský - Panthera tigris altaica
· tiger čínsky - Panthera tigris amoyensis
Dnes je tiger rozšírený už len v nasledovných oblastiach: od Kaukazu až po oblasť Poamuria a Ussúrie, na juhu Prednej a Zadnej Indie, v Číne a na Sundskom súostroví. Je to výsledok lovu tigrov, sústavného ničenia prírodného prostredia, následok stále sa zvyšujúcej ľudskej populácie a preľudnenia ázijského kontinentu a tiež bezohľadnej exploatácii pralesov. Z ôsmich zemepisných rás dnes už bol úplne vyhubený tiger balijský, jávsky a kaspický.
Tiger aj napriek svojej obrovskej mohutnosti a neuveriteľnej sile (tiger sibírsky - sila až 50-tich chlapov), dokonale reprezentuje mačkovité šelmy svojou ladnou eleganciou a ľahkosťou pohybu.
K majestátnemu zjavu tigra prispieva aj typické sfarbenie. Na červenohnedom podklade je tiger hnedo až čierno pruhovaný, pričom pri vymieňaní srsti sa toto sfarbenie môže odlišovať. Počas teplejších mesiacov býva podklad bledší a počas zimných mesiacov tmavší a farebne sýtejší. Aj keď sa zdá, že jeho sfarbenie je nápadné, má svoju funkciu, ktorú sa tiger učí využívať už od narodenia. Dospelé jedince sú pri pomalom plížení hustou vegetáciou vďaka striedaniu svetla a tieňu takmer neviditeľné.
Bez ohľadu na to, či tiger žije v zajatí alebo vo voľnej prírode, ako jediná mačkovitá šelma miluje vodu. Vo voľnej prírode bez námahy prepláva aj veľké vzdialenosti. Bežne prepláva 6 - 8 kilometrov, pravidelne navštevuje morské ostrovy vzdialené od pevniny 15 - 28,8 kilometrov.
Zmyslové orgány zachytávajú zrakové, sluchové, čuchové a hmatové podnety a odovzdávajú ich do mozgu. V ňom dochádza ku konečnému vyhodnoteniu jednotlivých podnetov a hlavne k záverečnému rozhodnutiu, ktorý z nich je pre určitú situáciu dôležitý, takže je nutné naň reagovať.
Z dôvodu už vyššie spomenutých faktov o tigrom čuchu a hmatu (komunikácia) sa budeme hlavne zaoberať tigrím zrakom a sluchom.
Zrak [upraviť]
Obidve oči na hlave smerujú dopredu, očné osi sa krížia a výsledkom je priestorové videnie dôležité pre:
· úspešné sledovanie koristi
· dokonalý odhad vzdialenosti pri skokoch
· presnú predstavu o tvare a a vzhľade zazretej koristi alebo nepriateľa.
Zrenička u dospelého tigra má pri úplnom stiahnutí tvar štvorca, stojaceho na jednom vrchole, naopak malé tigríčatá majú skoro po otvorení očí zreničku elipsovitého tvaru. Oči tigra sú omnoho výkonnejšie než ľudský zrak, zachytávajú rýchlejší sled pohybov. Naše filmové zábery by preto vnímali ako pomalé striedanie jednotlivých obrazov. Za sietnicou majú lesklú odrazovú vrstvu - tapetum lucidum -, ktorá zaisťuje, aby aj malé množstvo svetla dráždilo zrakové bunky dvakrát, raz pri dopade na sietnicu, druhý krát pri odraze od vrstvy „svetielkujúcej“ v noci.
Sluch [upraviť]
Pomerne veľké a veľmi pohyblivé ušnice dokonale zachytávajú aj tie najslabšie zvuky. Tigre počujú omnoho lepšie ako človek a vnímajú pre nás nepočuteľné vysoké tóny až do frekvencie 35 kHz (človek len do 20 kHz).